Už padá
Dorazili síce vločky,
Dorazili síce vločky,
Kto to šťastie nemal veru?
Prefičal pomedzi pomníky.
Chránime ich v srdciach teda.
Čo ak povel dopletiete
Ako netopier som visel
Prileteli zelenáči sem
Nie je to sen, mám nový deň
nech sa pohľad zakotúľa
Vraj ľudia budú lepší, hovoria.
keď svoj tieň prekročím.
Na dovolenke z obrázku,
Že v Anglicku zažiť prelom?
preto sa po uši máme radi.
Ale nič z plánov, tie sa menia.
keď fotrovci sú na nervy.
Rôznorakosť ste vidieť nechceli,
Všetko mŕtve vošlo do zeme.
Keď vyhnanci utekali z raja,
Katastrofa – odpovedám s pokojom.
Zvykli si iní ľudia, tiež aj my.
Vdýchli pokoj strápenému kraju.
– ako odtieň z vresku plameňov.
Kocúr - lišiak, urobil si psinu.
Na letisku v Bratislave
Nastal čas podriadiť sa zákonu
Budú z nás nedeľní odvážlivci.
Ako dúha mizneš nad riekou.
Kúpalisko sú druhé Seychely
Kedy sa ich zraky stretnú?