Futbalista Tomáš Suslov: Píšu, že som sebavedomý. Ale robím len to, čo ma baví

EXKLUZIVITKA: Stal nováčikom v reprezentačnom A-tíme v čase, keď sa slovenským futbalistom podarilo z baráže kvalifikovať na majstrovstvá Európy.

„Do repre som nezablúdil, pretože by si ma tam tréner v 18. rokoch nevybral," hovorí 18-ročný mladík. Darí sa mu tiež v jeho Groningene a netají sa tým, že prežíva najúspešnejšie obdobie svojej kariéry.

Oblečie reprezentačný dres aj na Eure? Nie len na to odpovedá Tomáš Suslov.

Patríš k hráčom, ktorí na sklonku starého a nového roka nemajú dlhé voľno. Dalo sa ho intenzívne prežiť aj bez futbalu?

„Sviatky boli pre mňa veľmi krátke. Mali sme len päť dní na to, aby sa dal trochu vypustiť futbal. Po príchode do klubu sa tím hneď pripravoval na nový zápas, ktorý nás čakal už o týždeň. Bol som doma na Slovensku na základe testov. Rovnako tak som sa vracal do Holandska s negatívnym testom. No a 30. decembra som už bol tu, 2 januára sme začínali s tréningom."

V nedávnom 16. kole si prihral na prvý gól Groningenu. Aj vďaka nemu ste na pôde Tilburgu vyhrali 3:2.

„Teraz je naozaj každý duel náročný. Hráme anglický týždeň. O to zložitejšie sa je pripraviť kondične i mentálne a medzi zápasmi máš len dva dni voľno. Stál proti nám veľmi ofenzívny súper a očakávam, že v tabuľke ešte pôjde vysoko. Na konci duelu sme mali trochu šťastie. Ale ukázali sme, že sme silný tím. Otočiť zápas vonku z 1:2 na 3:2 bola veľká vec."

Zároveň si v ňom nastúpil na celý zápas, dovtedy si býval v pozícii striedajúceho hráča. Prekvapil ťa tento trénerov úmysel?

„Rozprával som sa s ním o tom už skôr. Povedal mi, že trénujem vynikajúco. Potešilo ma, keď poznamenal, že vyčnievam na tréningoch. Aj preto ma do základnej zostavy zaradil. Za seba poviem, že zápas v Tilburgu som zachytil veľmi dobre. Bol som pri všetkých troch góloch a kouč ma ponechal hrať celý zápas. Kiež by to takto pokračovalo ďalej."

Futbalovú jeseň zrejme zhodnotíš pozitívne. Darí sa ti napĺňať ciele, ktoré od seba očakávaš?

„Určite. Toto bol môj cieľ. Začať hrávať v základnej zostave a to pomaly napĺňam. Chcem sa toho držať, a do konca sezóny nastúpiť do čo najviac zápasov. Najmä bez zranenia a nech všetko ide tak ako doteraz. Chcel by som tiež v klube získať nejaké plusové body - asistencie, góly - pomôcť mužstvu vyššie v tabuľke. Zatiaľ som skóroval len proti PSV.

„Povedal mi, že trénujem vynikajúco. Potešilo ma, keď poznamenal, že vyčnievam na tréningoch. Aj preto ma do základnej zostavy zaradil".

Spokojné musí byť aj mužstvo, keďže v polovici sezóny je v top šestke a v hre o pohárovú Európu.

„Toto bol aj predsezónny cieľ. V porovnaní s konkurenciou za nami máme niekoľkobodový náskok v tabuľke. Zatiaľ si počíname veľmi dobre. Ale pokiaľ chceme uspieť a vyhrávať, nemôžeme zaťažovať pozeraním do tabuľky s tým, čo môžeme vypustiť a čo nie."

Do Holandska si prišiel pred 2,5 rokom. Asi dnes potvrdíš, že si dostatočne aklimatizovaný a zžil si sa futbalom. Mýlim sa?

„Prišiel som tu ako 16-ročný a prvé mesiace boli dosť náročné. Vôbec som nevedel v novej krajine jazyk. A s odstupom času naozaj vidím rozdiel, ako sa človek musí novej situácii podriadiť. Po ľudskej i futbalovej stránke.

Možno 16-ročný vek hráča sa môže zdať ako príliš skorý. Ale ak chceš vo futbale niečo veľké ukázať - a to môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti - je dôležité začať hrať v áčku v skorom veku. Tie skúsenosti máš potom obrovské.

Počas prvého polroka bol pri mne otec, čo mi neskutočne pomohlo. Pri neznalosti jazyka som mal možnosť aspoň sa s niekým porozprávať po slovensky. Pomohol mi prejsť si zlomovým obdobím. Po polroku som sa už ako-tak vedel dohovoriť v angličtine Takže: áno, zvykol som si na nový štýl a ľudí v klube. Bolo to náročné, ale dôležité obdobie."

V tíme sa môžeš učiť aj od legendárneho Arjena Robbena. Prezraď niečo na neho.

„No, momentálne je to s ním trochu náročnejšie. Má zranenie a pripravuje sa individuálne. Ale zážitky z tréningov s ním sú obohacujúce. Všetkým sa snaží odovzdať bohaté futbalové skúsenosti. Vnímame ho ako výborného človeka.

V Groningene máme mladý káder a o to viac je veľkým prínosom. Potom sme motivovanejší trénovať ešte viac. Každý vidí, ako Arjen trénuje a nikomu zároveň nemusí nič dokazovať. Do akadémie príde o hodinu skôr a pripravuje sa. A tým naznačuje, čo treba robiť, aby sme raz mohli dosiahnuť taký futbalový level, ako on."

Groningen je považovaný za továreň na futbalové talenty. Kam ďalej by ťa tento angažmán mal nasmerovať? Máš už teraz niečo vytipované?

„Celkovo je holandská liga továrňou na mladé talenty. Hráči dostávajú v A-mužstve veľmi veľké príležitosti. Je to možno najlepšia liga pre mladého hráča v napredovaní. Tu sa môže zlepšiť vo všetkom. Keď vynikáš, z Holandska spravidla odchádzaš do TOP 5 líg. Má svoj štandard a veľmi vie posunúť hráča už v tréningovom procese. No a aj futbalový štýl je veľmi dobrý."

Na konci jesene ťa reprezentačný tréner nominoval na zraz A-tímu. Prekvapilo ťa to?

„Predchádzali tomu zápasy v mládežníckych reprezentáciách a odtiaľ si ma tréner Tarkovič vyhliadol. No a prispelo k tomu aj trochu ,šťastia'. Luky Haraslín dostal v tom čase koronu, čo mi teda paradoxne otvorilo cestu do áčka. Želal som si, aby bol zdravý, ale pravda je taká, že aj preto som bol nominovaný. Bol som nomináciu až zaskočený a tešil som sa. Nemal som z toho nejaký stres, lebo robím to, čo ma baví. Tak sa mi splnil jeden z najväčších cieľov, ktorý som chcel v kariére dokázať."

Na zraze reprezentačnej „dvadsaťjednotky" si bol pritom zatiaľ jedenkrát.

„Nepovažujem za člena áčka, bol som len na jednom zraze. Čo sa týka ,dvadsaťjednotky', absolvoval som zraz na stretnutia proti Azerbajdžanu a Francúzsku."

V tom prvom zápase A-tímu si pri tvojej účasti v kádri si nenastúpil. Ale chýbalo k tomu máličko. Ako si na historický duel v Belfaste spomínaš?

„Proti Severným Írom som bol pripravený nastúpiť a cítil som sa dobre. Už som mal v predĺžení vybehnúť na trávnik ako striedajúci hráč, no Michal Ďuriš skóroval gól, ktorý znamenal náš postup. Ale vôbec som to ďalej neriešil. Bol som pri veľkom okamihu pre celé Slovensko. Vyhralo sa. Mužstvo dokázalo veľkú vec a s chlapcami som si to potom užíval."

Keď ti - ako hovoríš - Lukáš Haraslín cestu do áčka uľahčil, tak debut v zápase paradoxne zmaril Michal Ďuriš. Za to sa asi na Michala hnevať nebudeš.

„(Smiech...) Určite nie. Ale priznávam, ja som povaha, že pokiaľ nenastúpim, som na seba dosť nahnevaný. Ale vtedy vôbec. Tak som sa tešil, ako keby som ten postupujúci gól dal ja. A beriem to ako skvelý okamih, keď som sa v 18-tich tešil v A-tíme z postupu. Krásna skúsenosť, no i motivácia makať na sebe ďalej."

O šesť dní v Plzni - v 61. minúte - ťa už Štefan Tarkovič poslal na trávnik. Ale ten zápas s Českom sme prehrali 2:0.

„Česi vyhrali zaslúžene, o tom sa nemusíme baviť. Čo sa týka môjho výkonu - bol som neskúsený a najradšej by som v tom zápase robil veľa vecí naraz. Nevyšlo mi to, ale neberiem to ako tragédiu. Celý zraz pre mňa musím zhodnoť ako úspech."

„Veľa ľudí si teraz myslí, že začnem byť pod nejakým tlakom, lebo som ako najmladší hráč v histórii nastúpil v áčku. No a ja si takéto veci nepripúšťam".

Čechov sme niekoľkokrát dokázali zdolať, hoci pri vzájomnej bilancii majú stále navrch. Roky sa hovorilo o „českom komplexe". Vnímaš ho ako hráč - v podstate nepoznačený rozpadom federácie - aj ty?

„Za mňa nevnímam. Je mi jedno, či hráme proti Barcelone alebo proti hocikomu. Ešte lepšie sa hrá, keď si outsider, lebo môžeš prekvapiť a niečo ukázať. V tom zápase však mali Česi navrch. A žiadny komplex v tom, že by sme sa ich mali zbytočne obávať, nebol. Na takejto úrovni to ani nemôže byť o tom. Česi boli viac behavejší, vyhrávali súboje. No a my sme nehrali to, čo sme chceli hrať."

Lajkni si Fajnoviny.sk aj na Facebooku

Sám vieš, že si v tvojom veku pri debute za áčko prepísal historické štatistiky. Tomáša Suslova začali brať fanúšikovia ako perspektívu seniorskej repre. Nezačne ti to zväzovať nohy?

„No, presne. Veľa ľudí si teraz myslí, že začnem byť pod nejakým tlakom, lebo som ako najmladší hráč v histórii nastúpil v áčku. No a ja si takéto veci nepripúšťam. Tú robotu si robím ako viem, a že prídu pozitívne výsledky, toho sa vôbec báť nebudem.

Uvedomujem si, že som mladý hráč a moje výkony nie sú optimálne. Aj za to schytávam kritiku od internetových ,trénerov'. Ale tú nekomentujem a aj sa ju snažím vytesňovať. Chcem napredovať."

V lete by sa mali odohrať odložené majstrovstvá Európy. Zrejme je to jeden z tvojich tohtoročných cieľov - byť na Eure.

„Určíte áno. Ale nepripúšťam si, že na ňom musím byť. Len by ma to zbytočne znervózňovalo. Ak ma naň nominujú, budem z toho veľmi nadšený. Ale platí staré známe: ísť od zápasu k zápasu a podávať čo najlepšie výkony. Potom sa dostaví aj výsledok.

Stále som mladý, takže pokiaľ by ma tam tréner nezobral a zvolí inú nomináciu, plne mu budem dôverovať, že vie, čo robí. Byť v repre znamená hrať pravidelne v klube a podávať čo najlepšie výkony."

Pri zraze v A-tíme si bol v médiách vykresľovaný ako „sebavedomý hráč, ktorý „nemá trému". Tak sa to písalo. To mi miestami evokovalo, že môže ísť možno až o arogantného hráča. Čo si sa vtedy o sebe dočítal?

„Nijako nedokážem ovplyvniť to, čo si fanúšikovia prečítajú a čo si potom o mne na základe takýchto správ budú myslieť. Ale tí, čo ma poznajú, vedia, aký som. V niektorých veciach si jednoducho verím, ale to s aroganciou nič nemôže mať. Som normálny chalan a doteraz mám kamošov ešte z detstva. V tomto sa nemením."

„Pýcha by mi podrazila nohy," vyjadril si sa v rozhovore pre futbalový zväz. Kde je podľa teba tá hranica medzi pýchou a sebavedomím?

„Myslím, že ja to mám v hlave dobre nastavené. Vo futbalovom i osobnom živote. A nie som iba futbalista. Ale najmä normálny človek, ktorý si žije úplne normálny - a aj osobný život. Lebo tak to je normálne. A ako hovorím, vo futbale verím vo svoje schopnosti. Je to moja práca a budem ju robiť najlepšie, ako viem."