Jablko

Vábilo v raji,

známe z povesti.

Nemáli sa nám,

odkedy padá

do cesty.

Hojdalo sa

na jabloni,

čo pýšila sa

nová.

Kloní sa z konára

posledná večera

Adamova.

Raj spálili anjeli.

Jablko

naoko nebolo dovolené.

Živý

nezostal kúsok zeme.

Jeden plod sa

zakotúľal,

k bydliskám.

Ako tulák,

z rubínového ohniska.

Zarodil plody,

a líška sa znovu

rado.

Ľudstvo načiera si

do úrody,

by nezhynulo hladom.

V každom kúsku

kúsok slnka,

sladká chuť neba.

Núka sa plod

od halúzok,

na bankete z božích jedál.

V korunách sa kolíše,

Je dovolené.

Zapíše sa

zlatým písmom:

že kŕmi ľudí zeme.

Oči láka farbami,

najkrajšie je

červené.

Z Raja zostalo,

zdá sa mi,

keď ho morili plamene.