Prečo

Žiari slnko v lete na parádu,

ale spáli.

Spustí z kanonádu,

lynčuje, čo sme siali.

Leto rok teplom skrásni,

ale prečo pršia dažde?

Hatia pôvab dní,

slnko si skrýšu nájde.

Ruže sa krásou hrdia,

prečo tŕne majú?

Darujú si ich ľudia,

no ruky si doráňajú.

Búrka zas tíši páľavy,

ale prekvapí

hromom.

Stromy zloží do trávy,

vyčíňa tónom boľavým.

A prázdniny sú smutné

koncami.

Tešíme sa, čo je rok celý.

Ešte nezačnú sa ani,

už končia sa –

do školy ideme neveselí.

Nič nie je tak,

ako sa javí,

aj skaly majú úskalia.

Po dobrých,

prídu zlé správy.

Kde ruky mienili sa schladiť

– tam sa popália.

Zúrila búrka,

čakali sme rosu.

Dobré je vzácne.

Z pokoja vpadli sme

do chaosu

– o tom sa píšu básne.

Svetlo sa schová v tieni,

hlavolamy

premelú sa nami.

Tak už býva.

Človek mieni,

no Pánboh mení plány.