Škola

Padajú listy,

vstávame do školy,

detstvo sa ruší.

Cesta,

na ktorej sme neboli,

všetko prvé

raz byť musí.

Ráno je iné,

než predtým rána.

Nebude posledné.

Otvára sa brána školy,

neisto

k nej žiačik pribehne.

Hračka, adios.

Ideš nabok.

Prestávok si dajú pár.

Nie že by nemal nárok,

dostal kamoša

šlabikár.

Háky-báky na papieri,

skončili mu

cez prázdniny.

Na písmenká

je zošit celý,

do zimy.

Potykať si treba

s nimi.

Okrem macka od babky Janky

dostal tašku.

Sľubovanú.

Nenosí v nej maľovánky.

Má ceruzu zastrúhanú.

Škola volá.

Nie len škola.

K veľkáčom sa postaví.

Príde smiech.

Smola vari,

vydá zo seba veľa síl.

S taškou v jesenné ráno

– nič nebude ako doteraz.

Pribudnú sny

a milión plánov.

Kto ich len toľké pozbiera?

Škola je brána

do diaľav,

konečná malých cieľov.

Zvedavosť bublá,

poznanie dáva.

Keď okúzli, nadchýna ho.

Jesenné ráno – to je bod nula.

Áno.

Po ňom prídu lekcie.

Škola je beťár.

Že naučila?

Na centimetre.

Nie na míle.