Ticho

Kde v noci

zloží hlavu?

Pije kávu

bez mlieka?

Otročí,

či ako sa mu žije?

Nepočuť ho

nariekať.

Ticho je.

Mlčí znova,

slová nepovie.

Strašne chýbajú.

Kde má odpoveď?

Nechá ju

na moje

svedomie.

Žije ticho,

hore kdesi.

Medzi slovami, dychom,

a srdca tlkotom.

Tichom

spieva i lieči,

potom stíchne

ako more pred búrkou.

Občas ho je veľa,

ako oheň páli.

Smutný vyháňam ho

z hlavy.

No, vtedy ho

ticho

baví.

Chce mi ním

čosi povedať.

Prehovorí umne

v rozjímaní.

Cúvne potom,

odmlčí sa

nanovo.

A keď príde

jeho moment,

prihlási sa

o slovo.