V minulosti tínedžerská herecká hviezda, teraz ako režisér chystá do kín historický film

Pred dvomi dekádami bol Jiří Mádl v Česku a na Slovensku tínedžerskou hviezdou.

V posledných rokoch však píše knihy a chystá do kín film z obdobia konca Pražskej jari. Na jeho začiatku sa ale obával, že jeho režírovanie môžu nahlodať pochyby z údajnej nevyzretosti.

Praje si, aby jeho film Vlny oslovil najmä mladých ľudí. Lebo má navodiť dojem, že je moderný a nie je žiadna "dobovka". Premiéru snímky naplánovali na prvý augustový deň.

Mádlove Vlny zavedú divákov do Prahy 60. rokov, konkrétne do prestížnej redakcie Československého rozhlasu. 

Tamojší novinári menia zabehnuté pravidlá a dostanú sa kvôli tomu do nebezpečného stretu s tajnými službami. Príbeh je inšpirovaný skutočnými osobnosťami.

Chce cieliť na mladých

Tvrdí, že by bol boli rád, keby film cielil najmä na mladých. Podľa jeho slov mu nie je jedno, koho by mal v prvom rade osloviť.

„Pretože mladí by mali niesť niečo, čo má tento film. Je v ňom odkaz: pošli to ďalej. Bojujeme s dojmom zo 60. rokov a ten je veľmi ťaživý, zahádzaný prachom, a tak trochu muzeálny. Ale keď som sa rozprával s tými redaktormi a do čohokoľvek z týchto rokov a prostredia rozhlasu som nakukol, bolo to plné života. Mladistvé," uviedol v rozhovore pre Aktuality.sk.

„Želal som si, aby divákovi pri pozeraní filmu od začiatku zmizla pred očami dobovka. Aby mali pocit, že sú to študenti, ktorých by našiel na internátoch aj dnes. Aby mu zmizla kulisa 60. rokov a vyznelo to takmer ako súčasný film," pokračoval Mádl.

„Napríklad som si prial, aby sa tam takmer vôbec nehovorilo súdruh, lebo je to pre mňa eufemizmus. Ale Česká televízia si napokon presadila, aby to aspoň niekde zaznelo. A keď už chcete, aby bol film moderný, potom by sa mal páčiť mladým ľuďom," prezradil.

„Svetový život"

Vo filme je vykreslené, ako si ľudia v Československu žili počas Pražskej jari. Na socialistické pomery svetovo a ako západniari. „Je to tak," súhlasí režisér s konštatovaním.

„Chcel som ukázať, že keď dáte nášmu regiónu trochu slobody, tak je ohromne silný a konkurencieschopný. V hudbe, architektúre alebo v tej dobe aj v dizajne. V tom sme boli úplná špička," tvrdí Mádl.

„Keď sme do filmu vkladali hudbu, vyberali sme, či bude zahraničná alebo domáca. A práve domáca hudba to drvila. Keď sa stredoeurópskemu regiónu dá sloboda a keď sa mu povie, že môžete úplne bez problémov nasledovať elity, je to v poriadku a ničoho sa netreba báť. Tento región prekvital a to som tam chcel mať. Zo 60. rokov to sršalo. Bola tam energia, bolo to svetové a v ničom nezatuchnuté alebo také, čo zvyšok sveta považuje za východoeurópske," poznamenal.

Celý môj rozhovor s Jiřím Mádlom si prečítate na Aktuality.sk >>>