Zhony za pokojom

Bežím ako o život,

času niet.

Vo svete bláznivom,

len nie rozumne.

V snehu, v daždi,

často bezhlavo.

Tomu každý

každý rok

dokonale rozumie.

Stáť či zastaviť?

Zbytočné sa zastrájať.

V hlave kmitá,

vážne súri nervozita.

Tichá noc

márne

o slovo sa pýta.

Plná hlava,

stresy, behy.

Nestíhačky, vravíme si.

Kde je cieľ?

Aha. Rozplynul sa

do svetiel,

ktoré stromček zaodeli.

Tam je pri ňom.

človečenstvo moje.

Zádumčivo čaká,

či sa skončia

boje s časom

cez vianočné nepokoje.

Zmiznú,

koniec prudkým dňom.

Tak aj tento rok.

Cez pol izby už sa hrdí

vyzdobený strom.

Tvrdí z neho pokoj,

chrlí všetok

zo svetielok.

Žiadaný je ako soľ.

Zavládnite, časy Vianoc!

Prázdny kráčam domov.

Usmievavý? Asi.

Kameň zhonov padol.

Pred vianočným stolom

tu som. Naháňaný 

za pokojom.